Tento nový kooperatívny obchodný model by mohol všetko zmeniť

Mnohé z najúspešnejších podnikov na svete začali ako niečí dobrý nápad. Cesta od startupu k tradičnému finančnému úspechu však zvyčajne zahŕňa vstup na burzu, uprednostnenie záujmov akcionárov a nakoniec predaj obrovskému konglomerátu, ktorého zámery sú ďaleko od pôvodného poslania zakladateľov podniku. V tejto epizóde sa Laura rozpráva s hosťami, ktorí tvrdia, že táto konvenčná cesta k úspechu zúfalo potrebuje prehodnotiť. Prečo musia nové a inovatívne nápady prichádzať na trh cez staré a nedemokratické platformy? Čo keby sa úspešné podniky namiesto predaja stali komunitným majetkom, takže by sa vlastníctvo a riadenie dostalo do rúk pracovníkov a dokonca aj spotrebiteľov? Mohol by sa startup stať prostriedkom budovania komunitného bohatstva, ekonomickej spravodlivosti a zodpovednosti za naše technológie? Naši hostia vám vysvetlia, ako na to.

Hostia:

Zdroj: This New Cooperative Business Model Could Change Everything

Laura Flanders: Apple, Amazon, Google, dnešné najväčšie monopolné podniky boli kedysi len nápadom nejakého zakladateľa. Potom nasledovali pomerne typickú cestu od driny v povestnej garáži k úspechu vďaka tomu, že vstúpili na burzu, uprednostnili akcionárov, a ak sa nestali gigantickým konglomerátom, tak podnik jednému z nich predali. Ale v závislosti od toho, kto sú zakladatelia podniku, to nemusí byť vždy pôvodným zámerom. Naši dnešní hostia hovoria, že táto konvenčná cesta k podnikateľskému úspechu zúfalo potrebuje generálnu opravu.

Prečo by mali nové a inovatívne nápady prichádzať na trh cez staré a nedemokratické platformy? Čo keby sa úspešné startupy namiesto predaja stali majetkom komunity, ktorá by vložila vlastníctvo a riadenie do rúk pracovníkov, alebo dokonca do rúk spotrebiteľov? Mohol by potom startup stať prostriedkom budovania komunitného bohatstva, kolektívnej moci a zodpovednosti za naše technológie? Mohol by nový obchodný model, o ktorom hovoríme, zmeniť spôsob, akým robíme takmer všetko? Naši dnešní hostia hovoria: "Áno, môže!" Ale skôr, ako sa pustíme do týchto rozhovorov, aby ste si vedeli predstaviť, čo tento projekt zahŕňa, tu je príspevok, ktorý pre nás o ich práci vytvorila umelecká skupina Meerkat Media Collective.

Pia Mancini: Tradičný startup ma jednoducho nezaujíma. Nechcem stráviť svoj život rastom pre rast. Pochádzam z generácie hnutia Occupy Wall Street, Hnutia 15-M, študentov v Čile, tam sa začal môj aktivizmus. Bolo veľmi ľahké získať ľudí do ulíc a protestovať proti tomu, čo sme videli. Má to veľkú hodnotu, ale pokiaľ si nevyjasníme, čo chceme, tak celý ten boj bude zbytočný, pretože čo potom postavíme? Myslím, že Open Collective je tá alternatíva, ktorú budujeme.

Takže Open Collective je platforma, ktorá pomáha komunitám odblokovať prístup k peniazom, ku ktorým by sa inak nedostali. Takže ak ste skupina a spoločne zhromažďujete peniaze na podporu svojich susedov, napríklad počas pandémie, kam dáte tieto peniaze? Vezmete si tieto peniaze osobne na svoj vlastný bankový účet? Ako by ste to spravovali, však? Sú tu problémy s dôverou a tiež sú tu daňové záležitosti pre osobu, ktorá získa tie peniaze. Takže Open Collective rieši tento problém prostredníctvom platformy Open Collective plus fiškálny hostiteľ, ktorý poskytuje podnikateľský bankový účet, na ktorý môžu tieto skupiny vkladať peniaze. Na to, aby sme mohli robiť prácu, ktorú robíme, to znamená investovať do vytvorenia technologickej platformy, je treba veľa peňazí a často je pre neziskové organizácie veľmi ťažké získať granty na investície do technológií. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme si zachovali túto nezávislosť. Väčšina spoločnosti je v rukách zakladateľov a zamestnancov. A to bol veľmi jasný signál pre našich investorov, že ak sa chystajú investovať do Open Collective, nie je to spoločnosť, ktorú necháme vyrásť a o štyri roky ju predáme inej spoločnosti. To nebolo cieľom.

Takže keď sme sa pustili do získavania finančných prostriedkov, už to nám polovicu potenciálnych investorov vyradilo z hry. A to veľmi zjednodušilo jednanie s tými, ktorí ešte stále chceli podporiť to, čo sme robili. A získali sme pol milióna dolárov. V polovici kola sme vyzbierali veľmi malú čiastku, čo bolo asi 300 000 dolárov, a nakoniec sme sa rozhodli, po dlhom zápase a sústredení, rozhodli sme sa získať niečo, čo nazývame riadne financovanie na rozbeh, a vyzbierali sme 2 milióny dolárov. Aj samotná organizácia Open Collective funguje ako kolektív. A sme úžasný tím ľudí rozmiestnených po celom svete od Britskej Kolumbie až po Nový Zéland, a zastavíte sa aj v Mexiku, v Kalifornii a v New Yorku, v Európe, v Nigérii a v Indii. Chceme podporovať to, čo táto komunita potrebuje, nie len čísla v tabuľke. To je to, čo ma každé ráno naštartuje – vedomie, že budujeme infraštruktúru pre spoločenstvo.

Laura Flanders: Pia Mancini je osoba, ktorá hovorí v celej tejto časti. Je spoluzakladateľkou a výkonnou riaditeľkou spoločnosti Open Collective.

Pia Mancini: Väčšinu svojho života som strávila prácou v politike až do roku 2015, keď sme založili Open Collective. Vychádzali sme z pocitu, že inštitúcie, ktoré máme, sú úplne odpojené od spoločnosti, v ktorej žijeme. Potrebujeme aktualizovať demokraciu, potrebujeme aktualizovať naše politické inštitúcie pre takú spoločnosť, v akej dnes žijeme. Náš finančný systém je navrhnutý pre korporácie, ktoré súťažia v ekonomike založenej na nedostatku, pretože predtým bolo potrebné spoluprácu tak trochu vytvoriť, však? Takže sme vytvorili firmu, aby sme mohli efektívne znížiť transakčné náklady spolupráce. Svet sa však zmenil. Teraz prispievame online, spolupracujeme online, otvorený zdrojový kód je pre nás samozrejmosťou, zdieľame výstupy našej tvorivosti a robíme to s ľuďmi, s ktorými sme sa nestretli a nikdy sa nestretneme tvárou v tvár. A tak spoločenstvá uviazli v situácii, keď nemôžu získať financovanie, pretože nie sú tým, čo súčasný systém považuje za organizačné štruktúry.

Laura Flanders: Nathan Schneider je odborným asistentom mediálnych štúdií na Coloradskej Univerzite v Boulderi, kde vedie Laboratórium dizajnu podnikania v médiách. Je novinár a autor, ktorý sa zaoberá prienikmi vznikajúcich digitálnych platforiem, kooperatívnej ekonomiky a médií.

Nathan Schneider: K otázkam spoločného vlastníctva som sa dostal vďaka svojej práci reportéra o sociálnych hnutiach a uvedomil som si, že podstatnou súčasťou toho, ako úspešné hnutia uskutočňujú zmeny, je budovanie alternatív. Družstevné hnutie sa pre mňa stalo veľkou súčasťou toho, je to niečo, o čom tu všetci tak dobre hovoríte. A najmä v posledných rokoch som zápasil s výzvou, ako preniesť toto staré družstevné hnutie ekonomickej demokracie do online ekonomiky, do digitálnych médií.

Laura Flanders: Takže vy a ja sme si, myslím, prvýkrát skrížili cesty, áno, pri podávaní správ o družstvách, pri hlásaní tejto novej vízie alebo nového pohľadu na víziu ekonomiky, ktorá by bola kooperatívnejšia a otvorenejšia, vychádzajúce z Occupy, bolo by to správne?

Nathan Schneider: Áno, viete, naozaj som sa dostal k pokrývaniu témy družstevného hnutia práve tým, že som sledoval ľudí, ktorí boli aktivistami Occupy Wall Street. V tom istom čase sa začali diať aj iné veci. Objavila sa myšlienka zdieľanej ekonomiky vo svete typu Silicon Valley a zároveň sme začali vidieť vzostup projektov na báze blockchainu, ktoré skúmali nový spôsob zdieľaného vlastníctva v online priestore. Takže sa spojilo veľa vecí v ostatných rokoch.

Laura Flanders: A aký bol problém s týmito modelmi, najmä s modelom zdieľanej ekonomiky? Problém, ktorý sa snažia riešiť model Open Collective a Exit to Community. .

Nathan Schneider: Nuž, myšlienka zdieľanej ekonomiky podľa mňa oslovila mnohých ľudí v tom, že to bolo, viete, menej plytvajme, viac zdieľajme, ale samotné spoločnosti už neboli zdieľané. . Uber nám možno pomáha prepájať sa navzájom a spoznávať nových ľudí a nájsť si zamestnanie iným spôsobom, ale táto spoločnosť nemusí mať na srdci napríklad záujmy týchto pracovníkov. A to tak trochu prebudilo, myslím si, u mnohých ľudí túžbu po niečom, kde by zdieľanie nebolo len časťou produktu, ale vlastne by bolo súčasťou štruktúry samotnej spoločnosti. Pracoval som teda na podpore tejto myšlienky platformného kooperativizmu, snažil som sa priniesť tento družstevný model do online ekonomiky, takže sme skončili so spoločnosťami ako je The Drivers Cooperative v New Yorku, ktorá je spoločnosťou vlastnenou vodičmi.

Laura Flanders: Mnohým z ľudí, ktorí sa pozerajú a počúvajú, to bude povedomé, možno sa pokúšali rozbehnúť svoje vlastné podnikanie, alebo to urobila ich rodina. Prvou výzvou je, odkiaľ vezmete peniaze, ak nie ste bohatý ako jednotlivec? A potom už len pribúdajú ďalšie starosti. A tá tradičná cesta, ako hovoríte, je veľmi tradičná, rozbiehate veci od nuly. Ako?

Pia Mancini: Takže si predstavte, že chcete dať dokopy peniaze, aby ste pracovali na projekte, ktorý má dopad, či už je to skupina vzájomnej pomoci, alebo fond na záchranu, alebo projekt s otvoreným zdrojovým kódom, je to niečo, čo chcete robiť so svojimi parťákmi pôsobom, pri ktorom všetci spolupracujete a všetko zdieľate. Prvá vec je, že potrebujeme peniaze. Skvelé, takže s tým vyjdete von a chcete získať finančné prostriedky, dáte to celé do pohybu a ľudia zrazu: počkať, počkať, kam môžem poslať peniaze? Chcem vás podporiť. A vy že ehm, na môj osobný bankový účet? Na môj pracovný bankový účet? Možno nie? Potrebujete kolektívny bankový účet, ktorý vám umožní fungovať úplne transparentne bez toho, aby ste si robili starosti s tým, že máte inštitúciu, právnickú osobu na tento účel, pretože to je nadbytočná záťaž.

Laura Flanders: Čo ste teda vytvorili?

Pia Mancini: Predstavte si, že získate štatút neziskovej organizácie zo dňa na deň, čo vy na to? Namiesto toho, aby ste míňali čas zakladaním neziskovej organizácie, (lúsknutie prstami) bum, dáme vám fiškálny sponzoring ako službu, dostaneme vás na palubu platformy Open Collective. Nadácia Open Collective vyzbiera peniaze vo vašom mene a vybaví všetky nudné úkony, naozaj akoby katalyzuje veľké množstvo spoločenskej sily pre solidárnu ekonomiku, pre svet open source, pre všetky tieto priestory, ktoré sú teraz zablokované, sú zablokované, pretože ich nútime byť niečím, čím nie sú.

Laura Flanders: Lauren Ruffin je spoluzakladateľka spoločnosti Crux, čo ona definuje ako družstvo pre rozprávanie úchvatných príbehov. Je tiež bývalou výkonnou riaditeľkou spoločnosti Fractured Atlas, najväčšieho združenia nezávislých umelcov v krajine. V súčasnosti tiež spolupracuje s Open Collective na modeli Exit to Community.

Lauren Ruffin: Myslím, že v ostatných 18 mesiacoch, dvoch rokoch, piatich rokoch, sme v skutočnosti vnímali potrebu podporovať ľudí, ktorí sa venujú práci v oblasti vzájomnej pomoci, ktorí pracujú v rámci akejsi veľmi, veľmi hlboko zakorenenej spravodlivosti v komunitách. A keď sa pozriete na záväzok, ktorý mnohé spoločnosti prijali na podporu organizácií v minulom roku počas pandémie a po akomsi vzostupe, po vražde Georgea Floyda, tieto peniaze sa nikdy nedostali k skupinám, ktoré vykonávajú prácu v teréne. Pretože nemali štatút charitatívnej organizácie. Ale Open Collective rieši tento problém a preto som nadšená z ich práce.

Laura Flanders: Takže ak by som sa snažila založiť fond vzájomnej pomoci na podporu, povedzme, poľnohospodárskych pracovníkov v mojej komunite, a nechcela by som, aby to žilo večne, nechcel by som mať správnu radu, nechcela by som začať získavať finančné prostriedky pre inštitucionálnu režijnú štruktúru, čo by som urobila?

Lauren Ruffin: Myslím, že Open Collective je pre vás tým riešením. Všetko môžete vybaviť na webe a vo webovej aplikácii. Máme fantastický proces onboardingu, dostanete veľkú podporu, a keď sa posunieme ďalej, budeme naozaj premýšľať o tom, ako môžeme skutočne vyriešiť záležitosti s peňažnými tokmi? Ako môžeme skutočne zvýšiť transparentnosť? Ako môžeme nastaviť techniku a vytvoriť pracovný postup, ktorý umožní skupinám spolupracovať? A viete, najmä v Spojených štátoch je tak veľká oddelenosť vo vidieckych komunitách a v čiernych a hnedých komunitách, že tam jednoducho nie je veľký prístup k zdrojom. Dokonca aj zvýšenie tejto viditeľnosti v zmysle možnosti crowdfundingu a napojenia na väčšie siete je veľmi, veľmi dôležité. Nie je to rýchle riešenie, ale je to naozaj, naozaj solídne riešenie a veľký krok vpred na ceste k spravodlivosti.

Laura Flanders: Preveďte našich divákov obvyklou cestou startupu alebo začínajúceho podnikania na internete. Kde sú prekážky pre tých, ktorí chcú robiť veci inak, spôsobom, ktorý popisujete?

Nathan Schneider: Startupy sú veľmi riskantné. Mnohé z nich neuspejú. A spôsob, akým sa startupový ekosystém doteraz vyrovnával s týmto rizikom, je rizikový kapitál. V podstate prostredníctvom predaja spoločností investorom, takže investori preberajú celý rad rizikových obchodov. A ich cieľom je, aby niekoľko z nich vyšlo naozaj, naozaj, naozaj dobre, a oni vďaka tomu získajú veľký kus obrovského monopolu ako výsledok. Začíname rozpoznávať niektoré hlboké problémy tohto modelu. Nakoniec nám zostanú tieto dravé monopoly, ktoré sa nedajú zastaviť a ktoré rastú za každú cenu. Myslím si, že potrebujeme iný druh stratégie. A potrebujeme nový súbor nástrojov, ktoré umožnia spoločnostiam, keď dozrievajú, keď sa naozaj stávajú základnými súčasťami našich životov, našej digitálnej ekonomiky, aby mohli byť vlastnené komunitou, teda tými, kto sa naozaj na ne najviac spolieha.

Laura Flanders: Čím sa to líši napríklad od úverového družstva?

Nathan Schneider: Je to podobný cieľ. Úverové družstvo je družstevná finančná inštitúcia vo vlastníctve ľudí, ktorým slúži, a to je úžasné. Ale model úverových družstiev sa vyvinul na báze replikácie. Vyvinul sa v určitom čase, tento model sa skutočne inštitucionalizoval americkom práve v 30. rokoch 20. storočia, keď ste mali miestne banky po celej krajine a v podstate ste mali model a mohli ste ho jednoducho replikovať, kamkoľvek ste prišli. Dnes v digitálnej ekonomike, kde môžete mať jeden podnik, ktorý obsluhuje celú krajinu alebo aj ďalšie krajiny, potrebujete mať stratégiu, ktorá dokáže zohľadniť, že každý nový startup sa v mnohých ohľadoch snaží o niečo nové.

Laura Flanders: Uveďte nám príklad. Teda možno dva príklady. Jeden z typických spôsobov, ako prebieha podnikanie, a jeden z druhov projektov, ktoré podľa vás môžu ťažiť z prínosu Open Collective, alebo možno už ťažia.

Lauren Ruffin: BET je skvelým príkladom organizácie, ktorá tak trochu stratila svoju cestu. Podľa môjho názoru. Včera som sa dozvedela, že ich súčasný prezident sedí v predstavenstve Nadácie newyorskej polície. Ale myslím si, že vaše tradičné organizácie sú len o rozsahu. Myslím si, že ľudia, ktorí ich riadia, sa zabúdajú pýtať: Aké je naše poslanie? Komu prinášame úžitok? Kto sú naši koneční spotrebitelia? Na kom nám skutočne záleží? Keď ste v modeli Open Collective, pretože ide o softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pretože zvyčajne pracujeme so skupinami vzájomnej pomoci, s ľuďmi, ktorí naozaj hovoria o tom, ako zakoreniť všetko, čo robíte, v spravodlivosti a demokratickom riadení, je oveľa ťažšie zísť z cesty, keď máte tak veľa hlasov. A v tejto sieti a v týchto vzťahoch je určitá zodpovednosť, pretože v určitom okamihu, ak sa niekto vyberie touto cestou, ktorá je tak trochu príliš kľukatá, príliš kapitalistická, poďme priniesť nejaké rizikové doláre, niekto zdvihne vlajku.

Laura Flanders: Uveďte nám teda príklad spoločnosti alebo startupu, ktoré nasledujú tento alternatívny model, túto alternatívnu cestu.

Nathan Schneider: Jedným z nich je rodinný podnik tu v Colorade, volá sa Hacker News, niečo ako spravodajská webová stránka pre technikov. A snažili sa odísť z média Medium, čo je miesto, na ktorom pôvodne vybudovali svoje podnikanie. A mali veľmi úspešné podnikanie. Oslovili ich investori, ktorí chceli odkúpiť ich podiel, aby mohli financovať vývoj novej platformy, ale chceli si ponechať kontrolu. A tak spustili crowdfundingovú kampaň a v skutočnosti využili komunitné vlastníctvo, aby získali 1 milión dolárov od ľudí, ktorým sa platforma jednoducho páčila. Priznám sa, som jedným z nich. A z týchto prostriedkov vybudovali platformu, novú platformu. A nakoniec vidíme príklady ako projekt v oblasti kryptomien s názvom Gitcoin, čo je akási platforma na financovanie projektov v oblasti kryptomien. A táto platforma nedávno, v lete tohto roku, vydala token, ktorý je v podstate distribuovaným vlastníctvom spoločnosti, projektu, mimo spoločnosti, do komunity používateľov, ktorí sa na ňu spoliehajú.

Laura Flanders: Poďme sa trochu porozprávať o Exit to Community. Hovorili ste o podnikoch s ich zakladateľmi, s ich spôsobom myslenia pri odchode, čo znamená zvyčajne predaj zvyčajne nejakému subjektu, ktorý je väčší a bohatší ako oni sami, a odchod z podniku. Vaša predstava odchodu pre zakladateľov alebo pre zakladateľské skupiny je iná. Môžete vysvetliť, aká, a ako funguje Exit to Community?

Lauren Ruffin: Exit to Community poskytuje príležitosť, prostredníctvom ktorej vaša komunita, to znamená ľudia, ak... Vezmime si reštauráciu. Ak vlastníte reštauráciu a rozhodnete sa, hej, chcem ísť do dôchodku. Šanca, že príde veľký podnik, napr. McDonald's, a povie, hej, chcem kúpiť pizzeriu U mamy a otca, je vylúčená. Jediné, čo môžete urobiť, je znížiť straty, alebo možno môžete predať podnik jednotlivcovi. Ale čo keby ste ten podnik predali patrónom, ktorí tam chodia a vodia tam svoje rodiny už 40 rokov? O tom je celé Exit to Community.

Pia Mancini: Ak sa na svoje podnikanie, na vplyv svojho projektu pozeráte naozaj z dlhodobého hľadiska, potom musíte premýšľať, ako ma projekt prežije? Startupy majú tradične majú dve cesty pre odchod. Buď sa predajú Amazonu, Facebooku, alebo niekomu inému, alebo vstúpia na burzu v rámci IPO. Keďže sme nebojácni, (smiech) snažíme sa ísť inou cestou, ktorá má názov Exit to Community. Chceme nájsť cestu pre komunitné vlastníctvo pre Open Collective, pretože veríme, že technológie by mali byť vo vlastníctve komunity, ktorej slúžia.

Laura Flanders: Máme predstavu o verejnom vlastníctve. Najmä v 20. storočí sme boli svedkami toho, že spoločnosti, ktoré poskytovali komunálne služby, všetko od vody a elektriny, na konci storočia až po širokopásmové pripojenie, boli vo verejnom vlastníctve. V čom je toto iné? Nie je to to isté, akoby znovuobjavené pre 21. storočie?

Pia Mancini: Chceme, aby to vlastnila komunita, nie vláda aby vlastnila technológiu. Myslím, že to je veľký rozdiel. Takže si myslím, že v istom zmysle to objavujeme nanovo, pretože opäť, tento typ štruktúr verejného vlastníctva vznikol v čase, keď to bola jediná možnosť, však? Ako ste, preboha, chceli štruktúrovať vlastníctvo viacerých zúčastnencov pre státisíce ľudí? To je jednoducho nemožné, však? Ale teraz to už nie je nemožné. Teraz máme nástroje na zabezpečenie vlastníctva tisícov ľudí.

Nathan Schneider: Keď vláda chcela toto umožniť väčšiemu počtu ľudí, bohužiaľ podľa veľmi rasistických a vylučujúcich princípov, na prístup k vlastníctvu bytov, vytvorila infraštruktúru, z ktorej vznikli Fannie Mae a Freddie Mac. Verejný poistný fond, ktorý podporuje súkromný trh. Myslím, že niečo podobné v tomto smere pre mnoho ďalších druhov činností je potrebné, niečo, čo umožní skupinám ľudí, či už sú to zamestnanci, ktorí si chcú kúpiť podnik, v ktorom pracujú, alebo ľudia vo vidieckej komunite alebo v mestskej komunite, ktorým chýba cenovo dostupný širokopásmový prístup a chcú si vybudovať svoju vlastnú širokopásmovú sieť, takýto fond by mohol pomôcť zabezpečiť tieto druhy modelov a umožniť ekonomike ich v tom podporiť.

Laura Flanders: Čo poviete na ľuďom, ktorí to počúvajú a hovoria, dobre, to je veľmi dobré, všetko v poriadku, ale ja som naozaj tvrdo pracoval pre svoju spoločnosť, pracoval som naozaj tvrdo pre svoj startup, vybudoval som podnikanie a poskytujem služby svojim zákazníkom, nestačí to?

Nathan Schneider: No zaujímavé je, ako sa zdá, že zakladatelia to naozaj prijímajú. V skutočnosti si často uvedomujú, že budúci úspech toho, čo vybudovali, závisí od lojality a vzťahu s týmito hlavnými zúčastnencami.

Laura Flanders: Pripomína mi to príbeh spoločnosti Ben and Jerry's, ktorý určite poznáte, kde majitelia mali pocit, že že stratili kontrolu nad svojím projektom.

Nathan Schneider: Ben a Jerry sú ľudia, ktorí sa k tomu viac vyjadrovali verejne. Je oveľa, oveľa viac zakladateľov úspešných spoločností ktorých som počul v súkromných kontextoch hovoriť to isté, povedať že "ja som to nevybudoval pre výsledok, ktorý sme dosiahli." A to je pre mnohých z týchto zakladateľov, ktorí teraz robia takéto veci, obrovskou motiváciou. Problém je, že ak sa snažíte robiť veci so spoločným vlastníctvom s kooperatívnymi modelmi, priestor je veľmi obmedzený. Je to skoro akoby sa náš politický systém bál sily družstevného vlastníctva. A hoci to v odvetviach, v ktorých to bolo umožnené, funguje veľmi, veľmi dobre, nemáme politiku, ktorá by podporovala ľudí, ktorí tento model skutočne kreatívne využívajú. Spoločné vlastníctvo by malo byť hnacím motorom tvorivosti, predstavivosti a inovácií.

Laura Flanders: Vaše nástroje sú, ako ste povedali, navrhnuté a prevádzkované špecificky s ohľadom na rasovú, rodovú, ekonomickú spravodlivosť. Ako to? Ako to vlastne vyzerá?

Lauren Ruffin: Existuje proces onboardingu, ktorý má veľký zmysel. Proces onboardingu vykonávajú ľudia, ktorí prichádzajú z komunít, ktorým chceme slúžiť. Opäť si uvedomujeme, že aktíva sa už v týchto komunitách nachádzajú. Ale my sme len nástroj, nie sme spasitelia. A je tu dosť veľa práve budovania komunity a načúvania, ktoré sa deje. To sa zvyčajne nestáva. Mám pocit, že mnohé veľké technologické spoločnosti sa boja svojej spotrebiteľskej základne. Bolo naozaj zaujímavé pripojiť sa a uvedomiť si, máme zriadený priestor na Slacku, kde sú všetky naše kolektívy. Je to naozaj rozdiel, keď hovoríte o vytváraní bezpečného priestoru pre ľudí.

Pia Mancini: Jediné, čo zmení realitu, sú nové modely a je to budovanie alternatívnych systémov. A tak keď sa pozriem späť, tak vec, ktorá spája body v mojom živote, súvisí s budovaním alternatív. Skutočne premýšľam o tom, čo sú tie nové inštitúcie, ktoré chceme, aké iné alternatívy máme? Ako okolo tohto neporiadku vybudovať niečo, čo nás bude skutočne poháňať vpred?

Laura Flanders: Takzvaná Veľká rezignácia sa v októbri trochu spomalila, ale 4,2 milióna Američanov aj tak dalo výpoveď. Celý fenomén odchodu pracovníkov zo zamestnania, aj keď mzdy a príležitosti sú bohaté, ekonómov mätie. A to mi pripomína diskusiu, ktorá prebehla v 50. rokoch 19. storočia v Anglicku, keď si Karl Marx vzal na mušku britský časopis Economist. V tom čase sa počet obyvateľov trochu znížil a mzdy sa zvýšili približne o 10 %. "To všetko predstavovalo zlatú príležitosť," napísal The Economist, aby pracujúci pracovali tvrdšie, viac šetriť a zaujali miesto v triede kapitalistov. "Ale to nie je to, čo urobili," Napísal The Economist zhrozene. Namiesto toho sa robotníci ženili a množili žili viac a nie menej luxusným životom.

Rýchlo sa presunieme vpred do súčasnosti a Bloomberg News uvádza, že americký fenomén nie je len tu. Je aj v Japonsku a v Nemecku, v Číne. Konzultovali to s antropológom, ktorý povedal, že by to mohli byť racionálne obavy z COVID, alebo by to mohol byť posun späť k niečomu podobnému, ako bol moment kontrakultúry v 60. rokoch 20. storočia. No ak máme mať kultúrny posun, tak sa vráťme do skoršieho obdobia. Späť o 200 rokov, možno do Marxových čias, keď ľudia diskutovali o o samotnom koncepte námezdnej práce. Odvtedy sa práca úplne oddelila od domova a platená práca odčerpáva čoraz viac našich hodín, našej energie, a nášho sebauvedomenia. Posúva sa niečo? No, možno. Na webovom sídle Reddit je stránka s názvom Antiwork. Keď som sa na ňu naposledy pozerala, mala 1,3 milióna členov, ktorí uvažovali o tom, ako žiť bez práce pre šéfa. Budú sa tieto čísla násobiť? Neviem, ale budem to sledovať. Som Laura, do budúcna zostaňte láskaví, zvedaví a ďakujem, že ste sa k nám pripojili.

Tento rozhovor je preloženým prepisom rozhovoru This New Cooperative Business Model Could Change Everything. Vlastník pôvodného rozhovoru bol o zverejnení informovaný.